Vojna
Po 2. svetovej vojne v r. 1945 boli v cintoríne vykopané dva masové hroby. Do jedného boli uložené telá 15 nemeckých vojakov a do druhého 41 vojakov červenej armády – Rusov. Miesto spoločných hrobov bolo umiestnené pri vchode do cintorína na pravej strane. V roku 1946 (protokol exhumácie je s dátumom 15.4.1946) boli exhumované pozostatky ruských vojakov a prenesené na Ústredný vojensky cintorín Kráľovskej rumunskej armády a Červenej armády do Zvolena. V roku 1994 boli pozostatky nemeckých vojakov rovnako exhumované, identifikované a prenesené na cintorín do Nemeckého vojenského cintorína vo Važci, blok 7, rad 27, čísla hrobov 848-862. Kópia protokolu o exhumácii bola v roku 1994 odovzdaná starostovi obce. Presná identifikácia osoby bola zistená u 5 vojakov. V okolí Sampora bojovali jednotky 229. JR (Jäger regiment) 101. JD (Jäger division) a 88.IR (Infantry regiment) z 15.ID (Infantry divízie).
V samporskom cintoríne je pochovaná jediná obeť vojny Anna F. (na hrobovej nápisnej doske je tvar mena „Anička“) Zomrela zasiahnutá letiacim úlomkom do slabiny a brucha 9. mája 1945, v nedožitých 18. rokoch. Anička bola už zasnúbená, čakala na sobáš. Koniec druhej svetovej vojny v Európe nastal 8. mája 1945 kapituláciou Nemecka. Anna F. je pochovaná v jednom hrobe spolu so súrodencami a rodičmi.
Samporčania po vojne začali húževnato opravovať svoje zničené domy (3 domy vyhoreli) a hospodárstva.1 Po vojne sa z nemeckých koncentračných táborov vrátili Samporčania ako napr. Ondrej Koreň, Ján Žuža, O. Ďurčík či Ondrej Mikuš.2
Zdroje:
1 Zdroj: http://www.sliacdnes.sk/?p=159. Zdroj: http://www.mod.gov.sk/data/disk/casopis/Obrana_03_2015.pdf Zdroj: Sliač: malý vlastivedno-turistický sprievodca, Jozef Sliacky, 2014. ISBN 978-80-971686-4-3. s. 12.
2 ŠA SR BB prac. ZV. Fond: MNV Sampor – List občanom k 15. výročiu oslobodenia obce Sampor (1960)