Škola

V roku 1859 si Samporčania spolu s Lukavičanmi postavili školu. Na jej stavbu si požičali od seniorálneho vdovskosirotského ústavu 210 zlatých, čo každý rok postupne splácali. Škola bola pravdepodobne z väčšej časti drevená. V roku 1910 boli rozbehnuté plány na jej prestavbu. Zadovážili si potrebný materiál (skaly), ale nakoniec k prestavbe nedošlo, lebo 5. októbra 1910¹ zhorela². Keďže na novú školu peňazí nebolo, súhlasili s poštátnením školy³. Ale keď sa vec so štátom naťahovala, rozhodli sa ponechať si cirkevnú školu. Na konvente 2. augusta 1911 odhodlali sa stavať novú školu svojpomocne spolu s Lukavičanmi. Zvolenský seniorát im poskytol 14 tisíc korún⁴. 600 korún dostali od štátu na drevo. Do novembra školu postavili (školu stavali necelé 4 mesiace). Posvätil ju senior Peter Bakay⁵ z Očovej v nedeľu 19. novembra 1911. S pomocou Gustáv Adolfského spolku⁶ a gener. fondu dlžobu do piatich rokov splatili.⁷ Žiaci z Lukavice chodievali do samporskej škole až do roku 1943. 5.9.1943 bola posviacka novej školy v Lukavici. Posviacku vykonal Samuel Ličko, farár zo Zvolena spolu s miestnym farárom Pavlom Hroncom z Hronseka. Na slávnosti sa zúčastnil aj seniorsky dozorca Dr. Ján Ostrica. Žiaci z Lukavice od 1.9.1962 začali chodiť do školy do Sliača.⁸ Posledný školský rok na ľudovej škole v Sampore bol 1946/1947.

Učiteľ Ján Velebný s deťmi na stanovačke na Vicherci (cca 1958) a so žiakmi pred školou (1952)

Dnes samporské školopovinné deti dochádzajú do základnej školy v Sliači. Škola pokrýva spádovú oblasť do ktorej patria aj obce Sielnica, Veľká Lúka, Lukavica a mestská časť Sampor. Priestorovo je základná škola umiestnená na Pionierskej ulici č. 9. V danej budove škola pôsobí od roku 1961. V roku 1997 sa začalo s výstavbou nového pavilónu pre zvýšenie kapacity školy. Výstavba bola dokončená v roku 2000.¹³

Plat učiteľa môžeme poznať zo zápisu z roku 1904 „Učiteľovi zo Sampora sa plat stabilizuje (upevní)“ na 800 korún.¹⁴

Budova niekdajšej školy je situovaná vľavo od cesty, pri vstupe do obce Sampor z rázcestia.

Generálny biskup evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku Pavel Uhorskai⁹ posvätil 15. augusta 1993, popoludní v Sampore modlitebňu, ktorú si veriaci prerobili zo starej (evanjelickej) cirkevnej školy, keď im ju ako ich vlastníctvo štát vrátil.¹⁰ V auguste 1998¹¹ biskup Ivan Osuský posvätil interiér modlitebne v Sampore. 

Dnes bývalá ľudová škola (neskôr nazvaná národná škola) s bytom pre učiteľa slúži evanjelikom ako modlitebňa. Bohoslužby mávajú v 2. a 4. nedeľu v mesiaci o 13. hodine. Toho času do modlitebne chodieva slúžiť bohoslužby námestná farárka z Matkocirkvi Hronsek Mgr. Anna Jakušová.¹²

Učitelia, ktorí učili v samporskej škole

Martin Cornides (Cornides, Prividiensis) 1652. Narodil sa v Prievidzi, kde bol rektorom v r. 1637, potom farárom v Hrachove. V 1652 odišiel zo Sampora do Lovinobane, ale tu viedol nemravný život, preto ho z fary vyhnali. Lovinobanci mu vzali kľúče od kostola, kalich s paténou i komžu, ale pre svoju tvrdohlavosť neodišiel, ale naďalej kázal, hoci len svojej manželke a svojim dvom dcéram na cintoríne. Nový superintendent David Lany, nechcel pri prvej vizitácií vyhnať Martina, preto presvedčil Lovinobancov, aby ho prijali aspoň od fašiangov (obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredou) do sv. Juraja (koniec apríla), potom ho odporúčal na nové miesto Polichňanom.

Juraj Gaudík 1663. Po odídení Cornidesa chcel sa tu votrieť Juraj Gaudík, syn Jána a Anny Gaudíkovej z Veľkých Uheriec v Tekovskej župe, ktorý študoval doma, potom v Oslanoch, Prievidzi, Rajci, Günci, Šoprone, Štiavnici a roku 1648 vo Wittemberku, kde strávil päť rokov. Juraj Gaudik sa na univerzite vo Wittenbergu imatrikuloval 23.5.1648, študoval tam do roku 1652, kedy pod vedením lektora Christiana Bielefelda obhájil prácu „Pentas quaestionum ethicarum“ ktorú venoval 28 tam študujúcim Uhrom. Vrátiac sa domov bol najprv rektorom v Niklsdorfe za Dunajom, potom v Berzeviciach, potom na Bzovíku, od r. 1657 učil tretiu triedu na lyceume v Štiavnici a povolaný za farára do Vítkoviec, V Prievidzi dňa 22. novembra roku 1660 ho vysvätil Martin Tarnóczy. Do kontubernia prijatý bol v kongregácií v Krušovcach dňa 19. januára roku 1660, kde podpísal zákony. Úradoval tam do roku 1661. Potom ako vyhnanec v roku 1663 kázal v Sampore. Zolnianský farár Eliáš Zacharides v tom roku 9. júna žaloval na kongregácií, že Gaudík bez jeho vedomia kázal v jeho filiálnej cirkvi Sampore, kde sa chce stať farárom. Prítomný služobník vdovy Šoošky, Samuel Dubniczay, bránil Gaudíka, že prišiel ta povolaný Šooškou, ako patrónkou na žiadosť samých poslucháčov, čomu len Zacharides protirečil. Konečne vzal na seba superitendent Lany, že to so Šooškou vyrovná. Na odporúčanie Kašpara Jákonyho a farára Daniela Lanyho stal sa Gaudík roku 1664 farárom v Drienčanoch a nasledujúceho roku bol prijatý do gemerského bratstva; ale už roku 1666 vyhnaný bol z cirkvi kontuberniumom pre opilstvo. Na kongregácií dňa 4. februára 1663 prosili Samporčania odporúčajúcu listinu k zbierke almužny na opravenie ich kostola, ale bratstvo upravilo ich kostolníka, aby najprv odovzdal zolnianskému farárovi to, čo sú mu ako filialisti od troch rokov pozdĺžní.

Ján Nemann 1.10.1884-1888. Narodil sa 21. februára 1846 v Novom Meste nad Váhom rodičom Ján a Zuzana r. Žarnovická, ktorí sa presťahovali do Štiavnice. Tam skončil štvrtú gymnaziálnu triedu, potom pôsobil ako pomocný a domáci učiteľ a stal sa riadnym učiteľom v Môlči. R. 1848 obdržal učiteľský diplom na preparandii v Kláštore pod Znievom a bol 2 ½ roka učiteľom v Čepčíne (okr. Turč.Teplice), 2 ½ roka v Malachove a od 1. októbra 1884 v Sampore. Prvá jeho manželka bola Amália Jorčiková a druhá Johanna Dvorská. Ján Nemann bol jeden z troch bratov učiteľov, ktorí založili viacgeneračnú učiteľskú dynastiu Nemannovcov, pôsobiacu v okolí Banskej Bystrice. Jeho syn Vojtech Nemann sa narodil 5. novembra 1886 v Sampore. Učiteľský diplom získal v roku 1908 v Banskej Štiavnici a miesto na malachovskej škole patrilo medzi prvé v jeho rodiacej sa učiteľskej kariére. V Malachove bol činný štyri roky, od 1. septembra 1909 do 1. januára 1913, kedy bol preložený na učiteľské miesto do Jakuba, kde pôsobil do leta 1914, pretože s vypuknutím vojny narukoval k vojsku.

Juraj Letrík 1888-1.10.1898. Narodil sa v Hronseku 22. mája 1867. V roku 1885 sa stal pomocným učiteľom u svojho otčima Štefana Gažu v Čerín-Čačíne. Po jeho smrti v 1886 tam pôsobil do roku 1888, v tom istom roku odišiel do Sampora. 1.10. 1898 odchádza do Veľkej Lúky. V roku 1901 si nadobudol učiteľský diplom na štiavnickej preparandii. V manželstve žil od roku 1893 s Máriou Hudecovou a od r. 1910 s Máriou Bukovčanovou, môlčanskou učiteľkou.

Ján Zvada 1.1.1899-1905. Povolaním obuvník narodil sa dňa 20. mája 1845 v Banskej Bystrici. V Malachove učil do konca roku 1898, pretože bol od 1. januára 1899 vymenovaný za učiteľa v Sampore. Pre opilstvo bol odvolaný zo samporskej školy. Umrel v Banskej Bystrici roku 1907.

Helena Garajová 1905-1907. Ako ovodáška, bola vyvolená učiť v Sampore, s tým, že si za dva roky opatrí učiteľský diplom, ale v roku 1907 odišla za opatrovníčku malých dietok do Rimavskej Soboty.

Ondrej Zemko 1.10.1907-1.9.1909. Narodil sa 11. novembra 1887 vo Veľkej Lúke Ondrejovi a Anne Dvorským. Učil sa doma, v Šajó-Gemeri (dnes obec Gemer, okr. Revúca) a v Prešove. Po získaní diplomu sa od 1. októbra 1907 stáva učiteľom v Sampore. Odkiaľ 1. septembra 1909 prešiel do Hronseka. 1. augusta 1914 narukoval do vojny, 24. augusta sa dostal do ruského zajatia.

Vladimír Klobušický 1909-1910. Vnuk učiteľa Samuela, pôsobiaceho v Hornej Mičinej. Narodil sa 28. januára 1892 na Polhore, kde jeho otec bol notárom. Odtiaľ sa presťahoval spolu s rodičmi do Hýb, kde aj školu navštevoval. Potom chodieval do Brezna a nakoniec do Lučenca, kde získal učiteľský diplom. Najprv bol učiteľom v Sampore, ale keď mu zhorela škola (5.10.1910), odišiel do Poník za pomocníka a odtiaľ 15. mája 1911 za riadneho učiteľa do Mičinej.

Juraj Letrík 1911-1927. V roku 1911 sa opäť vracia (v Sampore už pôsobil v období 1888-1.10.1898) do Sampora a miesto učiteľa vo Veľkej Lúke prenecháva svojej manželke Márii, rod. Bukovčanovej, ktorá tam pôsobila do roku 1945. Zomrel 9.1. 1939. Mária (Irma) Letríková, narodila sa v Dobšinej 10. februára 1882. rodičom Jozefa a Žofie Hentschy. Učila sa v Košiciach a Spišskej Novej Vsi, kde ako súkromná žiačka tamojšej štátnej preparandie ukončila štvorročný kurz. Diplom obdržala v Budapešti na štátnej preparandii v roku 1906. Potom bola vychovávateľkou u grófky Eleonóry Čákyovej. Od 16. septembra sa stala učiteľkou v Môlči. 27. novembra 1909 sa vydala za Juraja Letríka.

Elena Nesvedová 1928-1931. Prišla zo Sitnianskej Lehôtky. Pre prieťahy o jej štátnom občianstve, musela svoje miesto opustiť.

Mária Jankovská 1931-1932. Výpomocná učiteľka, keďže o miesto sa nikto nehlásil. Odstránená pre nemravný život.

Zuzana Bohušová 1932-1940. Narodila sa vo Veľkej Lúke v roku 1912. Učila sa vo Zvolene a Banskej Bystrici.

Juraj Kozol 1941. Výpomocný kantor – učiteľ, zahynul na fronte v 2. sv. vojne. Uvedený pravdepodobne na pamätnej tabuli umiestnenej na požiarnej zbrojnici v obci Ivančiná. Podľa tabule narodený 5.8.1919, zomrel v septembri 1944, vyhlásený za nezvestného.

Marta Mistríková. Učiteľka v Sampore.

Osifová. Učiteľka v Sampore.

Jozef Polievka. Učiteľ v Sampore.

Ján Velebný po roku 1948. Narodený 10.9.1924 v Badíne, zomrel 30.9.1992, pochovaný vo Zvolene na cintoríne na Zlatom potoku. S ním je pochovaná aj jeho manželka Anna, rod. Bucholcerová, nar. 10.10.1932 v Lukavici. Zomrela 15.5.2011.

Emília Nemcová. Učiteľka v Sampore

Pramene a zdroje:

1 Slávik uvádza rok zhorenia školy 1913. SLÁVIK, Ján. Dejiny Zvolenského evanjelického a.v. bratstva a seniorátu. Banská Štiavnica: Vdova a syn A. Joergesa, 1921. s. 721.

2 Vo Veľkej Lúke škola zhorela v 1860. In: HAJDUK Andrej. Dejiny Evanjelického a. v. cirkevného zboru v Hronseku. Hronsek. Cirkevný zbor ECAV na Slovensku so sídlom v Hronseku, 2005, s. 70.

3 Samporčania podali prosbu o oddanie školy ministerstvu, nakoľko si netrúfali ju stavať, pre vysoké finančné náklady. SLÁVIK, Ján. Dejiny Zvolenského evanjelického a.v. bratstva a seniorátu. Banská Štiavnica: Vdova a syn A. Joergesa, 1921. s. 721.

4 Išlo o pôžičku, nie dar. Ako Slávik píše: „ale horlivý húf veriacich ročite po 1700 korún splácal, čo urobilo 140% štátnej dane.“ Ak splácali takto každý rok, za necelých 9 rokov mali splatené dlhy. SLÁVIK, Ján. Dejiny Zvolenského evanjelického a.v. bratstva a seniorátu. Banská Štiavnica: Vdova a syn A. Joergesa, 1921. s. 721.

5 Peter Bakay (1851 – 1942), evanjelický farár v Očovej, jeden z hlavných stĺpov maďarizačného náporu vo zvolenskom senioráte. Jozef Miloslav Hurban. Ľudovít Štúr – kniha druhá. VIII. časť. [online] In: Zlatý fond SME https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1148/Hurban_Ludovit-Stur/2 (24.12.2018). Bakay bol zvolenským seniorom, ktorý v roku 1918 získal za zásluhy Rád železnej koruny III. triedy. In: Národnie noviny zo dňa 9. júla /utorok, rok 1918, číslo 79, ročník XLIX. Rakúsko-uhorský Rad Železnej koruny – bol založený cisárom Františkom I. v roku 1816 ako pokračovanie Napoleonovho radu v súvislosti s jeho zánikom po reštaurácii Burbonov vo Francúzsku a zahrnutím Lombardského (Lombardsko-benátskeho) kráľovstva do Rakúskeho cisárstva. Je to záslužný rad civilný aj vojenský. Základom radu je tzv. železná lombardská koruna. Na korune je umiestnený zlatý (dvojhlavý) orol so žezlom, mečom a ríšskym jablkom v pazúroch, prevýšený korunou s vlajúcimi stuhami. Na hrudi má modrý štítok s iniciálou zakladateľa F. Stuha: oranžová (zlatožltá) s modrými okrajmi. Na rubovej strane orla je modrý štítok s letopočtom 1815. Rad zanikol pádom monarchie v r. 1918. Slovakiana – kultúrne dedičstvo Slovenska. [online] In: https://www.slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1l4bx/stiahnut (25.12.2018) Dať preč

6 Spolok Gustava Adolfa v Nemecku (GAW) je organizáciou nemeckých protestantov v oblasti finančnej pomoci menšinovým evanjelickým a reformovaným cirkvám v Európe, v Latinskej Amerike, Strednej Ázii a na Blízkom Východe. In: Evanjelik.sk. [online] http://e-anjelik.sk/?cat=19 (25.12.2018) Založený v roku 1861. In: Evanjelik.sk [online] http://e-anjelik.sk/?p=3835

7 HAJDUK, Andrej. Dejiny Evanjelického a. v. cirkevného zboru v Hronseku. Hronsek. Cirkevný zbor ECAV na Slovensku so sídlom v Hronseku, 2005, s. 73-74.

8 HAJDUK, Andrej. Dejiny Evanjelického a. v. cirkevného zboru v Hronseku. Hronsek. Cirkevný zbor ECAV na Slovensku so sídlom v Hronseku, 2005, s. 75.

9 Biskup Pavel Uhorskai – (* 2. marec 1919, Tomášovce – † 5. október 2010 Lučenec)

10 TASR Info, 15.8.1993. Ján Kapustík. https://vtedy.tasr.sk/zoom/755527/view?page=21&p=separate&view=-669,460,4831,2852

11 HAJDUK, Andrej. Dejiny Evanjelického a. v. cirkevného zboru v Hronseku. Hronsek. Cirkevný zbor ECAV na Slovensku so sídlom v Hronseku, 2005, s. 78.

12 Cirkevný zbor ECAV na Slovensku so sídlom v Hronseku. In: www.ecavhronsek.sk. Online: https://www.ecavhronsek.sk/kontakt/ (4.10.2019)

13 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Sliač. Školstvo. [online] http://www.sliac.sk/download_file_f.php?id=766296(26.12.2018) a tiež Hajduk Andrej. Dejiny Evanjelického a. v. cirkevného zboru v Hronseku. Hronsek. Cirkevný zbor ECAV na Slovensku so sídlom v Hronseku, 2005, s. 70.

14 [„A számpori tanító fizetését 800 koronára egészíti ki.“]. Správa zo dňa 10. júna 1904 p.č. 442. s. 121.