Ruina kostola sv. Michala Archanjela

Pre kresťanské kostoly bolo charakteristické ich situovanie – budovali sa na vyvýšeninách, kopcoch, návršiach, kde vo viere, že sú bližšie k Bohu, dominovali okolitej krajine. Dominantná poloha mala zdôrazňovať dôležitosť Cirkvi a zároveň medzi drevenou architektúrou starých dedín bola aj určitou formou odizolovania v čase požiarov. Svätyne kostolov boli otočené na východ, smerom k Svätej zemi, aby bolo zvýraznené puto k miestu, kde žil a bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Preto sa hovorilo „ex oriente lux“ – z východu je najjasnejšie nebeské svetlo. Tradícia budovania svätýň obrátených na východ sa udržala až do obdobia baroka. Stredoveké kostoly boli stavané vždy na cintoríne. Orientácia a poloha stavby samporského kostola sv. Michala Archanjela korešponduje so zaužívanou stredovekou praxou stavania kostolov.

Pápežský desiatkový súpis z r. 1332 – 1337 vo Zvolenskom archidiakonáte spomína faru sv. Michala. Môže ísť o Hornú Mičinú. Inou možnosťou je stotožnenie s kostolom sv. Michala v Budči, alebo so zaniknutým kostolom sv. Michala v Sampore. Patrocínium sv. Michala v mičinskom farskom kostole poznáme od r. 1433.

V roku 1686 odlial zvonolejár Balthasar Ponicer (Loniger) z Ľubietovej pre teraz už evanjelický kostolík v obci renesančný zvon, ktorý je kultúrnou pamiatkou a dodnes sa nachádza v drevenej hranolovitej zvonici z roku 1885 vedľa ruín zaniknutého kostolíka. (Zvonica v pôdoryse meria 3,3 m x 3,3 m; jej výška je 8,8 m (363 m n. m.). Pred rokom 1945 bola zvonica ukončená drevenou konštrukciou v tvare troch oplechovaných cibuľovitých tvarov nad sebou. Dnešnú podobu dostala po skončení 2. svetovej vojny, keď bola strecha nanovo postavená, nakoľko išlo o značné poškodenie strechy – rozstrieľaná). Nápis na zvone, na venci: Venite adoremus et procidamus, exultemus Domino coram eo qui fecit nos. 95. – Poďte, pokloňme sa a pokľaknime pred Pánom, lebo on nás stvoril. Žalm 95. Na dolnom okraji zvona: In majorom gloriam Dei ac sui nominis memoriam fudit et formavit me Baltazar Ponicer Lubetae anno 1686. – Na väčšiu slávu Božiu a na pamäť jeho mena ulial a stvárnil ma Baltazar Ponicer v Ľubietovej v roku 1686. Celý nápis je v majuskulách. Zvon je veľmi zachovalý a používa sa dodnes, ale už len ako umieračik. Posledné bohoslužby v samporskom kostole sa konali okolo roku 1791.

Tunajší kostol sv. Michala Archanjela bol podľa mladších schematizmov nanovo postavený v roku 1686. V 19. storočí sa uvádza ako zničený (in ruinis, ruinata). Prvýkrát je takto uvedený v schematizme z roku 1827. V nasledujúcom období už kostol viac nebol obnovený. Posledné katolícke bohoslužby sa konali v roku 1791. V schematizme z roku 1827 sa tiež po prvýkrát spomína aj patrocínium samporského kostola – sv. Michal archanjel „Eccl. ad S. Michaelem in ruinis“. Pôvodné patrocínium nepoznáme.

Archivované kanonické protokoly fílie Sampor

Rok kanonickej vizitácie	Poverovateľ/Vykonávateľ	Inventár kostola	Stav kostola a zvonici	počet veriacich
1657	Arcidiakon Štefan Bartók	medený a pozlatený kalich, paténa	kostol má 3 zvony	75 duší
1692		3 oltáre	veža má 2 zvony
1713	Ostrihomský arcibiskup Christian August Saský	3 oltáre, truhlica s cennosťami, bližšie neurčenými, ktorá je majetkom samporskej fílie je uložená v Banskej Bystrici u vdovy po pisárovi	veža s 1 zvonom
1754	Ostrihomský arcibiskup Mikuláš Čáki	z 3 oltárov sú už len mensy, niekoľko zničených sôch, 1 ornát červenej farby a 1 ornát čiernej farby, štóla (2ks?), manipulum (2 ks?), 1 roztrhnuté superpeliceum, 4 zápästníky	krypta v presbytériu, veža s 1 zvonom	5 katolíkov a 166 nekatolíkov
1755	Ostrihomský arcibiskup Mikuláš Čáki	z 3 oltárov sú už len kamenné mensy, nemnohé zničené starobylé sochy, 1 ornát červenej farby a 1ornát čiernej farby, štóla (2 ks?), manipulum (2ks?), 1 roztrhnuté superpeliceum, 4 zápästníky,	krypta v presbytériu, veža s 1 zvonom
1756	Ostrihomský arcibiskup Mikuláš Čáki	z 3 oltárov sú už len kamenné mensy, nemnohé zničené, starobylé sochy, 1 ornát červenej farby a 1 ornát čiernej farby, štóla (1ks?), manipulum (1ks?), 1 roztrhnuté superpeliceum, 4 zápästníky,	krypta v presbytériu, veža s 1 zvonom	5 katolíkov a 166 nekatolíkov
1761	Ostrihomský arcibiskup František Barkóci	1 ornát, 1 štóla, 1 manipulum, 1 alba, 1 humerál, 1 cingulum, 2 korporály, 2 purifikátory, potrebné veľké pokrývky, oltár bez antependia je zastrešený, 1 prenosný oltár,	(1748 – opravený kostol), kostol je murovaný, dĺžka kostola 15 lakťov (637,5 cm) a výška 8 lakťov (340 cm), nad presbytériom je škridľová strecha, nad loďou je drevený šindeľ, 1 zvon	5 katolíkov
1805	Banskobystrický biskup Gabriel Zerdahely	1 odhalený oltár s obrazom sv. Anjela Strážneho zobrazeným na tkanine, 2 drevené svietniky	nad presbytériom je strecha, nad loďou a „poschodím“ (temporou?) nieje strecha, preto je otvorený a opustený, oblúky a steny sú úplne poškodené záplavou pri každom daždi. Modrá [farba], ako aj otvory sa od dažďa stratili a múry postihla hniloba, drevená zvonicas 1 zvonom s hmotnosťou 4 centy (224 kg)
1829	Banskobystrický biskup Jozef Belánsky	odhalený oltárný stôl s obrazom sv. Anjela Strážneho zobrazeného na tkanine, (od 1791 sa tu nekonajú bohoslužby)	z lode sú len trosky, loď a sanktuárium je otvorené, z kostola ostalo len sanktuárium (1805 – zastrešené sanktuárium), drevená zvonica s 1 zvonom s hmotnoťou 4 centy (224 kg) s nápisom na zvone: „Na veľkú slávu Boha. Pre potreby kostola v Sampore a pre pamiatku Tvojho Mena zaplatil a vytvoril Baltazár Loniger v Ľubietovej v roku 1686, ktorý zvon si do vlastníctva zakúpila táto obec.“	7 katolíkov

autor rekonštrukcie kostola: Veronika Kišová